Miniarborétum Materskej školy  Tlač

 

Naša materská škola sa nachádza v menšom mestečku Veľký Šariš v centre sídliska. Veľa sme rozmýšľali, ako dostať prírodu alebo ako ju mať možnosť vnímať so všetkými jej tajomstvami, častejšie, intenzívnejšie bližšie k nám.

Vďaka zanietenosti jednej našej kolegyňky, podarilo sa v areáli školy, vytvoriť detské mini- arborétum. Základom miniarboréta je 17 druhov ihličnatých a listnatých stromov, 7 druhov úžitkových kríkov a 3 druhy okrasných kríkov označených informačnými tabuľkami. Zameranie školy na environmentálnu výchovu sa len spečatilo. Až teraz si uvedomujeme, akým prínosom je toto čarovné edukčné prostredie pre nás pedagógov pri plnení jednotlivých okruhov tejto prierezovej témy.

Prvoradým cieľom je vštepovať deťom kladný postoj k prírode. Nie je jednoduché deťom vysvetľovať, akú úlohu zohráva príroda pre zachovanie života na našej planéte Zem. Vieme , že dieťa si najintenzívnejšie osvojí poznatky priamym zážitkovým učením. V súčasnej pretechnizovanej dobe ani nie je zaražajúce, ak dnešné deti predstavu o kravičke majú zafixovanú vo fialovej farbe, ktorú mali možnosť nadobudnúť, práve vďaka dnešnému spôsobu života. Práve to nás utvrdilo v tom, že vôbec nie je príliš skoro začínať s environmentálnou výchovou už u 2-3 ročných detí. Začínali sme určovaním jednotlivých druhov hmyzu, vtáctva, primerane veku detí. Zriadením živého kútika v triede, deti mali možnosť pozorovať, ako z maličkého semienka vyrastie rastlinka ak má všetky potrebné podmienky a to – svetlo,teplo, vodu. Bolo milé ak deti samé reagovali konštatovaním: „My papáme jedlo a rastlinky vodu.“

Viem, nie je problém prostredníctvom rôznych edukačných programov odprezentovaných pomocou inetraktívnej tabule, alebo ďalších súčasných audiovizuálnych prostriedkov, vysvetliť celý proces premeny semienka, ale práve zážitkovým učením chceme u detí dosiahnuť, aby si uvedomovali, že všetko trvá istý čas. V tomto školskom roku pôsobím vo vekovej skupine 3 -4 ročných detí. Tu už v našej práci môžme nadväzovať na poznatky detí získané v minulom šk. roku. Keďže deti už poznajú lienku, mravca, muchu, komára ,chrobáčika bystrušku , môžeme pristúpiť k oboznamovaniu sa s ich príbytkami. A tu nám začína byť nápomocné naše miniarborétum, ktorého súčasťou je aj domček pre chrobáčikov.

Zo začiatku deti nechápali čo to je, až po viacnásobnom pozorovaní domčeka zistili a objavili aj chrobáčikov, ktorí sú jeho „obyvateľmi.“ Po chrobáčikoch prišlo na rad vtáctvo. Vysvetlením ako príroda všetku potravu pre vtáctvo schovala pod snehom, pochopili, prečo je nutné sa o vtáctvo starať. Už vedia, ak vtáčiky prežijú, odvďačia sa nám na jar, keď vyzobú škodlivý hmyz, aby vyrástlo na stromoch ovocie, v záhradách zelenina a na lúkach kvety pre včielky, ktoré z ich sladkého nektáru vyprodukujú med.

Začiatkom decembra sme začali rozmiestňovať krmidlá pre vtáčikov v našom miniarboréte. Vo februári prídu na rad hniezdiská pod vedením ornitológa. Predchádzali tomu aktivity tvorivých dielní, v rámci ktorých sa zhotovovali spomínané kŕmidlá a  vtáčie búdky, samozrejme za účasti rodič - dieťa - učiteľ. Starostlivosť o ich funkčnosť už ostala na deťoch s učiteľkou čoho sme sa bravúrne ujali. Každý deň na podnet detí, nasleduje kontrola krmidiel v miniarboréte, v ktorých majú byť semienka a deti vedia, že ak sa minú je potrebné ich dopĺňať. Neraz úsmev na našich tvárach vyvolá aj priznanie rodičov, ako museli ísť so svojou ratolesťou do škôlky aj cez víkend, skontrolovať či vtáčiky majú čo do zobáčikov.

Ďalšou našou predvianočnou aktivitou bolo zdobenie stromčeka na školskom dvore, avšak trošku netradične a to rôznymi svojpomocne zhotovenými druhmi krmiva pre vtáčiky. Deti to veľmi zaujalo a potešujúce pre nás bolo, keď na ďalší deň po príchode do škôlky sa neprestajne vypytovali, kedy zasa pôjdeme zdobiť stromčeky pre vtáčikov. Vysvetlili sme, že momentálne to nie je potrebné, ale budeme pozorovať, aké vtáčiky navštevujú náš , nazvali sme si ho : „ Strom hojnosti pre vtáčiky“.

Prebúdzať v deťoch záujem o javy v prírode nie je ľahké. Nás to neodrádza a stále novými aktivitami prebúdzame v nich lásku k celej prírode. Hreje nás pocit, že predsa naším  trpezlivým vysvetľovaním a priamym kontaktom s prírodou získavame, dúfam, novú generáciu, ktorá pochopí, že príroda nie je tu pre nás, ale my sme tu pre prírodu. Na záver len podotknem, nestačí len o prírode rozprávať, ale byť priamo jej súčasťou. Ak ju nemáme nablízku, tak tu je dôkaz ako sa dá príroda príblížiť k nám - ľuďom.

 

Veľký Šariš,                                                                                                    Valéria Dopiráková